Slovensko zastavilo legislatívny proces ACTA

Minister hospodárstva Juraj Miškov zastavil legislatívy proces týkajúci sa medzinárodnej dohody ACTA. “Dohoda ACTA a jej aplikácie obsahuje množstvo nepresností a skrýva tak potenciálne riziká neželaného stavu. Nepodporím dohodu, ktorá by mohla akokoľvek okliešťovať základné práva a slobody,“ zdôvodnil svoje kroky minister Miškov.

Minister sa preto rozhodol iniciovať otvorený verejný dialóg k tejto téme. “Našou prioritou je teda najskôr komunikovať, počúvať a potom zvážiť ďalší postup. Chceme zabrániť tomu, aby sa prijímali dohody, ktoré by mohli obmedzovať základné ľudské práva a slobody,“ konštatoval Miškov.

Proti súčasnej podobe dohody ACTA sa už vyslovila aj najsilnejšia politická strana na Slovensku, Smer-SD. Ako na pondelňajšej tlačovej besede uviedol predseda strany Robert Fico, zmluva je v jej súčasnom stave na území Slovenska neratifikovateľná. Poslankyňa europarlamentu za stranu Smer-SD Monika Flašíková-Beňová tiež upozornila, že proces vzniku ACTA bol netransparentný už od začiatku. Hoci dohoda sa začala formovať už v roku 2008, Európsky parlament ju dostal k dispozícii až v lete roku 2011. Aj to však išlo iba o text zmluvy, chýbali protokoly, ktoré sú podľa Flašíkovej-Beňovej akýmisi vykonávacími predpismi. Stále ostávajú utajené. Vo februári by dohodu ACTA mali prerokovať tri výbory europarlamentu a vzápätí v júni k nej zaujme stanovisko plénum. "Dúfam, že ju zamietne ako celok," povedala europoslankyňa a dodala, že čoraz viac poslancov sa stavia k dohode odmietavo. Okrem socialistov ide aj o zelených či liberálov. Obchodná dohoda ACTA si podobne ako podobná americká zmluva SOPA kladie za cieľ bojovať proti šíreniu nelegálnych kópií a falzifikátov, či už ide o záznamy hudobných alebo filmových diel, falšované lieky, napodobeniny značkových odevov a podobne. Zavádza zodpovednosť pre poskytovateľov pripojenia odtajniť medzinárodným orgánom informácie o jednotlivých užívateľoch či weboch, ktoré by autorské práva porušovali. Hriešnikov by tak bolo možné stíhať oveľa jednoduchšie než v súčasnosti. Obsahuje však viaceré sporné body, ktoré by podľa odporcov viedli k obmedzeniu slobody, cenzúre internetu či šikane na hraniciach. Príkladom môže byť zavedenie nového práva pre colníkov, ktorí by tak mohli skontrolovať počítače či hudobné prehrávače, či je všetok obsah v nich legálny.

V japonskom Tokiu dohodu ACTA 26. januára podpísali zástupcovia 22 krajín EÚ. Pridali sa tak k signatárom, ktorí ACTA podpísali už v októbri minulého roka. Konkrétne išlo o USA, Kanadu, Mexiko, Austráliu, Nový Zéland, Japonsko, Južnú Kóreu, Singapur a Maroko. Opatrenia obsiahnuté v zmluve zatiaľ nenadobúdajú právnu platnosť, musí ich schváliť Európsky parlament.

Slovensko sa k signatárom zatiaľ nepripojilo. V Poľsku po protestoch verejnosti premiér Donald Tusk pozastavil proces ratifikácie. Rovnako sa v pondelok rozhodol aj český premiér Petr Nečas.